Kométy sú malé kamenné balvany obalené ľadom s priemerom niekoľko km, ktoré sú pozostatkom vzniku slnečnej sústavy. Keď sa priblížia k Slnku povrchové ľady sa začnú roztápať, vyparovať a tvoriť množstvo plynoparových častíc, ktoré slnečný vietor roztiahne do dlhého chvosta a potom ho osvetľuje, čím vzniká prekrásny dojem pozorovateľa, že kométa a jej chvost svieti. Kométy prichádzajú zrejme z Oortovho mračna, ktoré siaha veľmi ďaleko za hranice našej slnečnej sústavy. Je predpoklad, že taká zásobáreň komét je práve v tomto mračne. Kométy sa pohybujú nielen po elipsách, ale aj po hyperbolách a ich roviny sú rôzne naklonené voči ekliptike. Vlastné teleso kométy nazývame jadrom.
      Je viac menej pevnou zmesou ľadu, zmrznutých plynov, silikátových a metalických častíc, tvorených z H₂O, NH₃, CH₄, CO₂, HCN, C₂N₂, Si, Ni, Mg, K, Fe. Jadrá komét sú zrejme odpadovým stavebným materiálom ktorý tu zostal po vytvorení slnečnej sústavy. Priemer jadra sa pohybuje v rozmedzí 10 až 20 km